MichaelJacksonweb.cz

Překlad do SK: Jana Fábová

Michael Jackson vyrástol v rodine svedkov Jehovových. Túto vieru vyznávala hlavne jeho matka, ktorá viedla Michaela a jeho súrodencov k viere v Boha. Michael sám v mladosti toto náboženstvo vyznával, ale v priebehu rokov sa od tejto viery dištancoval. Kvôli svojej matke, ktorá je silno veriaca svedkyňa, ale Michael nikdy verejne nepovedal, že sa nepokladá medzi svedkov. Ako sám povedal, veľa rokov túto vieru propagoval. „Každú nedeľu som sa stal „priekopníkom“, čo je termín používaný pre misijnú prácu. Trávil som dni na predmestí v južnej Kalifornii, chodil od dverí k dverám alebo som stál pred obchodnými centrami a rozdával som ľuďom Strážnu vež. Pokračoval som v tom aj po tom, čo som sa stal slávnym, ale dokážete si predstaviť, aké ťažké to potom bolo.“ – povedal. Keď Michael natočil video k piesni Thriller, znepáčil sa svedkom vďaka okultnému pojatiu videa.

Počas rokov bola Michaelova viera v Boha veľa diskutovaná. Bol spájaný s rôznym náboženstvom, veľa ľudí tvrdilo, že sa „zaručene“ stal moslimom alebo židom. Okolo roku 2003 sa špekulovalo, že Michael konvertuje na islam. Michaelov brat Jermaine vyznáva túto vieru a nebolo tajomstvom, že by chcel, aby aj Michael konvertoval. Michael žil v roku 2007 v Bahrajne a nosil tamojší tradičný odev, ale nikdy nepovedal, že by túto vieru vyznával. Média veľa informovali, že Michael sa stal moslimom, ale celú túto teóriu popiera fakt, že Michael nebol pochovaný pod zem, čo odporuje základným princípom islamu.

Michaelova prvá manželka Lisa Marie Presley patrila s scientológom, ale Michael jej vyznanie nezdieľal.

Vôdzkou pre nás môže byť malý červený náramok, ktorý Michael nosil dlhé roky na ľavej ruke. Jedná sa o symbol kabaly, odvetvia židovského náboženstva.

Isté je, že Michael bol veľmi duchovne založený, veril v Boha a študoval rôzne náboženstvá.

V roku 2000 napísal Michael esej pojednávajúcu jeho vieru. V nej hovorí: „Nedele boli vždy dôležitým dňom, pretože práve v nedeľu som chodil do kostola a v nedeľu tiež najviac nacvičoval a pracoval na svojom talente, ktorý mi Boh nedelil. Kostol bol pre mňa skvelé miesto, pretože tam ma brali ľudia ako kohokoľvek iného. Keď sa neskôr reportéri dozvedeli, kam chodím, ľudia ich pozval dovnútra do kostola, pretože aj oni sú predsa deti Bože. Takže keď sa pre mňa stalo nemožné chodiť ďalej do kostola, pestoval som vieru vo svojom srdci, vo svojej hudbe a v kráse okolo mňa. Nie len v budove kostola. Ale stále mi chýbajú dni, keď som sa cítil byť súčasťou komunity. Len človek, ktorý prišiel zdieľať s inými svoju vieru. Samozrejme boli v mojom živote dni, kedy som sa zamyslel nad tým, či Boh existuje. Keď sa ale pozriem na úsmev môjho syna a dcéry, nemám pochýb.“